Chladné ráno, slnko vychádza, Biela para hneď ťa prezrádza. Stúpa z tvojich nozdier k oblakom. Pomaly a jemne....Ako zázrakom.
Malými očkami pohyb môj sleduješ, za mrkvou tú silnú šiju natiahneš. Papuľkou nežne z ruky sa kŕmiš, prekrásnym pohľadom aj bolesť tlmíš.
Bolesť, čo prináša obrovský svet. Tlmí ju pohľad tvoj, sťa z lekna kvet. Cítiš sa isto a za mnou kráčaš, do vedra s vodou si papuľku máčaš.
Kamoška tvoja ti zo sena kradne. Ja to však rozdelím, ona to zvládne. A potom srsť ti kefou zarovnám, na chrbte sedlo riadne vyrovnám.
Už vidím lúku a za ňou je les. Vedľa nás zaštekal malý drzý pes. Ty si však odvážna, psov sa nebojíš. Smiešne sa zaškeblíš a hrdo vykročíš.
Prídeme do stajne, hlavu si opieraš. Kamošku pozdravíš a seno pozbieraš. Keď som ťa zbadala, skríkla som: "Kúpim ťa!", veď si môj anjelik a veľmi ľúbim ťa.
